Zlodeji bicyklov (1948)

Jednoduchá zápletka – ukradnutie bicykla, ktorý slúži ako pracovný nástroj – synekdochicky otvára sociálne problémy v postfašistickom Taliansku. Aj napriek využitiu mnohých hollywoodskych postupov filmového rozprávania sa pred očami diváka odvíja obraz všedného života. Etický problém zachovania ľudskej dôstojnosti na pokraji udržania holej existencie v spoločnosti je len predĺžením smeru nastoleného režisérom Vittoriom De Sicom a umelecko-teoretickým otcom neorealistického hnutia, scenáristom Ceserem Zavattinim, ktorý ukotvoval neorealizmus na humanistických základoch.